Kristina - V SIETI TA MÁM

Keď sa slnko skloní na Horehronie
chce sa mi spievať, zomrieť aj žiť.
Keď sa slnko skloní na Horehronie,
túžim sa k nebu priblížiť

Na tráve ležím a snívam, o čom sama neviem.
V tom vánku, čo ma kolíše, keď je slnko najnižšie.

Najkrajšie stromy sú na Horehronie,
to tiché bratstvo, vraví mi poď.
Sem sa vždy vrátim, keď ma niečo zroní.
Vravia to stromy, s pliec to zhoď.

Na tráve ležím a snívam, o čom sama neviem.
V tom vánku, čo ma kolíše, keď je slnko najnižšie.

Keď sa slnko skloní na Horehronie,
tam niekde v diaľke náš zvon zvoní.
Keď má ma to bolieť, tak nech ma bolí.
Raz sa to stratí do čiernej hory.

Na tráve ležím a snívam, oči tíško plačú.
V tom vánku, čo ma kolíše, keď je slnko najnižšie.

Na tráve ležím a snívam, oči tíško plačú.
V tom vánku, čo ma kolíše, keď je slnko najnižšie.

Najkrajšie stromy sú na Horehroní.