Názov stavby - Lúza Drvivá Menšina

Stavba jak svet, na ktorú niet, ktorú bude vystihovať len pár viet, nebudeš ju len tak nevidieť, ale koľko poschodí bude mať nikto neví hneď. Toto boli plány, nenechali ich nevyzrieť, nestalo nič v ceste čo mu by trebalo predísť hneď, mohlo sa začať stavať, alebo odísť veď, možností je veľa, ala pozri na celý svet. Keď bol dobrý nápad, každý mohol makať, každý dal svoj zápach, všetci na jeden záprah, ďalšie poschodie začať ENES ako zázrak, pravda v textoch a jeden život ako základ. No stavba až po nebo, niekto to podj*b*l, niekto sa odobral, každý ju podjedol. Ťažko stavať bez sporu s umenia sa nepohne to, ostával mi len jeden život a jedna stavba spomienkou.

Babylon, Babylon mocná veža s kameňa,
Babylon, Babylon záchranu znamená,
Babylon, Babylon to čo sme začali,
Babylon, Babylon stavať sme neprestali.

Na začiatku bol plán skvelý, spraviť čo tu není, postaviť vežu, ktorej stavba končila by v nebi, to vyzeralo lahko, nakoniec lahké není, stavba, ktorá rýchlo rástla, veľmi rýchlo padla k zemi. Jeden jazyk, jedna cesta, ľudia s rovnakého mesta, každý sa snažil, makal, robil svoju prácu nikto nestál. Všetci mysleli, že keď začali už nemôžu prestať, že za ich pýchu ich nikto nikdy nemôže trestať. Stačil kúsok a boli by na vrchole, spokojne stáli na vrchu a kývali tým dole. No rokmi postupne menili sa tu, ich pracovné role, stále spolu v jednom kole, o to častejšie v nejakom spore. Prestali si rozumieť, každý chcel mať všetko hneď, šesť jazykov jedna reč, zrazu bolo všetko preč. Stavba ktorá názov nikdy nedostala, pretože sa nikdy v živote nedostavala.

Babylon, Babylon nikdy né menší,
Babylon, Babylon mocnejší a väčší,
Babylon, Babylon v zlých časoch bráni,
Babylon, Babylon pred potopou chráni.

Tak ako murári, prachy ne burani čo búrali, stavali veci dokým iný cúvali my stúpali, iným slovom my v pluraji sa gúlali, lavínu nezastavíš, základy sme pevne udali, si pomalý. Všetkým odkázali v čo sme dúfali, čo skúšali, kamene na seba sa spúšťali, až hradby dostali. Nás si nezastavil puškami, obuškami či klučkami, p*čk*mi, poučkami, našu hudbu so psami. Nič není večné padá každý Babylon , kamión, pavián, no len ENES Babylon, iba spomienky sú večné, názov máme ho, na rozdiel od iných starých máme nato, že dáme ho. Pamätáte nato, že naveky sa vymykáme zo všetkého čo tu vzniklo po ENES minimálne to, syni ktorí usmernili česko-slovenský hip-hop, vznik, vzostup a pád EN-eS Babylon.

Babylon, Babylon ukazoval smer,
Babylon, Babylon ukazuje trend, tomu ver,
Babylon, Babylon nemôžeš zbúrať,
Babylon, Babylon nemôžeš fúkať do múra.

Postupne sledujem jak sa všetko rúca, nedokážeš zabrániť sila všemohúca, nejde to zastaviť jak s fajčené pľúca, jak dopadla hudba, moje srdce rúca. Repu je príliš už nejsme tak pokope, prestalo platiť, že sila je v jednote, súdržnosť všetkých sa stratila v temnote, čím ďalej klaunov je v hip-hop-e, porote. Tak názov postavil siluetu, základy, rúcali stopy, sme jak mestá záplavy. Stále však po svojom, bez žiadnej zábrany, do p*če choďte mi reperi schátraní. Mindráky, zážitky, bitky aj zápletky, nechali po sebe stopy v nás u všetkých. Pán čas nás spravil, večných a mocnejších, v otázke života omnoho vážnejších. Nejeden sku*v*syn spravil nás chladnejších, už né tak po kope, jedincov silnejších. Nikto z nás nebude jak stádo oviec, všetko má začiatok, všetko má koniec.

Babylon, Babylon ostáva navždy,
Babylon, Babylon furt verí mu každý,
Babylon, Babylon útočisko pre všetkých,
Babylon, Babylon chráni toho kto sa zmestí,

Babylon, Babylon stojí keď padajú stavby,
Babylon, Babylon okamih pravdy,
Babylon, Babylon posledný padne,
Babylon, Babylon kráľ ktorý vládne.
Babylon, Babylon ...