Peter Bažík - Mosty

Do tvojho stromu tíško vštepím,
Kmeň svojej duše šťastím slepým,
Vetvy nám jeden víchor skúša.
Korene tá istá zem spína,
Vlaží ich výhra stále iná,
V listoch sŕdc sedí váha mušia.
Dom dúhy, z nich kvapky ústia
A ozvenou sú im ústa.

Tak dotkni sa mi pier a zhlboka dýchaj,
Čo ponúka sa ber, než vezme to pýcha,
Tak dotkni sa mi pier, nech cítim, že dýcham,
Nech opäť nájdem smer zo zradného ticha.
Tak dotkni sa mi pier.

Sme milenci v útlom objatí,
Zlé vieme na dobré obrátiť.
Posilnení miazgou večných tém.
S okvetím znášame aj smolu,
Do výšky to ťaháme spolu,
Snáď stíchneme aj v rovnaký deň.
Keď nebo vstúpi do okien,
A požiada nás o náš kmeň.

Tak dotkni sa mi pier a zhlboka dýchaj,
Čo ponúka sa ber, než vezme to pýcha,
Tak dotkni sa mi pier, nech cítim, že dýcham,
Nech opäť nájdem smer zo zradného ticha.
Tak dotkni sa mi pier.